Dva bývalé sovietske štáty dosiahli minulý rok dvojciferný hospodársky
rast, keďže prílev ruských pracovníkov, majetku a zvýšenie obchodu
podporili ich výkon.
Ekonomika Gruzínska vzrástla v roku 2022 o 10,1 %, zatiaľ čo hrubý
domáci produkt (HDP) Arménska sa podľa údajov Medzinárodného menového
fondu (MMF) zvýšil o 12,6 %. V tomto roku sa očakáva ich spomalenie, a
to v prípade Gruzínska približne na 4 % a Arménska na 5,5 %. To odráža
všeobecné zmiernenie hospodárskeho rastu v širšom regióne Kaukazu a
Strednej Ázie. Napriek tomu analytici tvrdia, že základné hnacie sily
ich rastu "nezmizli" a mohli by dostať tieto krajiny do centra pozornosti.
Západní lídri už upozornili na to, že niektorí obchodníci využívajú
krajiny, ako Arménsko, Gruzínsko, Kazachstan a Turecko, aby sa vyhli
sankciám voči Rusku. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) v
najnovšom ekonomickom výhľade uviedla, že tieto krajiny sa pre izolovaný
štát stávajú tzv. sprostredkovateľskými obchodnými partnermi.
"Vývoz z Európskej únie (EÚ), Spojeného kráľovstva a USA do Strednej
Ázie a na Kaukaz dramaticky vzrástol, čo naznačuje vzostup
sprostredkovateľského obchodu, v rámci ktorého sa tovar vyváža do
stredoázijských ekonomík a následne sa predáva do Ruska," uviedla EBOR.
Zmena obchodných modelov v regióne je príležitosťou, ale aj rizikom.
Podľa gruzínskeho štatistického úradu Geostat sa Rusko stalo druhým
najväčším obchodným partnerom Gruzínska z hľadiska dovozu a tretím
najväčším obchodným partnerom podľa vývozu.
V prípade Arménska je Rusko jeho najväčším obchodným partnerom z
hľadiska dovozu aj vývozu. Kirgizsko, Tadžikistan a Azerbajdžan, ako aj
ďalšie krajiny v regióne zaznamenali tiež za uplynulý rok prudký nárast
obchodu s Ruskom, ukazujú údaje MMF.
"Nepamätám si časy, keď bolo Rusko hlavným obchodným partnerom
Gruzínska - v importe aj exporte. Niektoré položky zaznamenali nárast o
1000 % alebo o 500 %. To je podozrivé, však?" povedal Michail Kukava, šéf hospodárskej a sociálnej politiky gruzínskeho Inštitútu pre rozvoj slobody informácií.
"Aj keď to nie je nič nelegálne, nejde o tovar, na ktorý sa vzťahujú
sankcie, máme podozrenie, že ide o položky s dvojakým použitím, ako sú
práčky," dodal s tým, že komponenty, najmä čipy z takýchto tovarov,
by mohli byť znovu použité vo vojenských produktoch. To podnietilo
Európsku úniu (EÚ) a jej spojencov, aby začali uvažovať o sankciách
proti týmto krajinám.
Európska komisia v súčasnosti pracuje na tom, aby "odhalila presmerovanie obchodných tokov z tretích krajín do Ruska". Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová začiatkom tohto mesiaca uviedla, že 11. balík sankcií proti Rusku sa zameria na "potláčanie obchádzania" sankcií v koordinácii so skupinou G7 (siedmich najbohatších ekonomík sveta).
EBOR odhaduje, že takýto sprostredkovaný obchod predstavuje približne 4 - 6 % ročného HDP v Arménsku a Kirgizsku.